Podujatia a festivaly

Festival folklóru Rusínov Slovenska v Kamienke patrí medzi najstaršie folklórne festivaly na Slovensku a už viac ako šesť desaťročí vytvára priestor na prezentáciu, uchovávanie a rozvíjanie rusínskej kultúry. Je miestom stretávania folklórnych kolektívov, interpretov, nositeľov tradícií i návštevníkov zo Slovenska a zahraničia. Počas festivalových dní ožíva Kamienka rusínskou hudbou, spevom, tancom a tradičnou kultúrou. Na pódiu prírodného amfiteátra Dubne sa stretávajú rôzne generácie interpretov – od detských a domácich kolektívov až po významné folklórne súbory a hostí z ďalších regiónov. Súčasťou festivalu sú aj sprievodné podujatia, ktoré rozširujú jeho program a približujú rusínsku kultúru v jej rôznych podobách. Festival nie je iba prehliadkou folklóru, ale predovšetkým miestom živého stretávania rusínskej komunity a medzigeneračného odovzdávania jej kultúrneho dedičstva. Dlhoročnú tradíciu prepája so snahou oslovovať nové generácie a udržiavať rusínsku kultúru živú, prirodzenú a prítomnú aj v súčasnosti.

Naposledy Festival folklóru Rusínov Slovenska 2026 — Kamienka · máj 2026

Rusínska vatra v Malom Lipníku je folklórny a kultúrny festival venovaný prezentácii, uchovávaniu a rozvíjaniu rusínskej kultúry. V malebnom prostredí prihraničnej obce pri rieke Poprad vytvára priestor na stretávanie Rusínov, folklórnych kolektívov, umelcov, rodín i návštevníkov, ktorí chcú rusínsku kultúru spoznať a zažiť v jej rôznych podobách. Festivalový program prepája ľudovú hudbu, spev a tanec s koncertmi, školami ľudového tanca, besedami, výstavami, tvorivými a divadelnými aktivitami pre deti či regionálnou gastronómiou. Na jednom mieste sa tak stretávajú tradičné prejavy s novými formami prezentácie rusínskej kultúry a rôzne generácie jej nositeľov. Neodmysliteľným symbolom festivalu je v spoločnosti spevu a ľudovej hudby zapálená vatra, ktorá vytvára osobitú atmosféru spoločného stretnutia. Rusínska vatra tak nie je iba prezentáciou folklóru, ale predovšetkým živým miestom stretávania, spolupatričnosti a odovzdávania rusínskej kultúry ďalším generáciám.

Slávnosti poľsko-goralskej kultúry v Starej Ľubovni sú folklórnym podujatím venovaným kultúrnemu dedičstvu Goralov a tradičnej kultúre slovensko-poľského pohraničia. Pripomínajú stáročné väzby medzi oboma stranami hranice a vytvárajú priestor na prezentáciu tradícií, ktoré sú dodnes živou súčasťou nášho regiónu. V programe sa stretávajú folklórne súbory, skupiny, ľudové hudby a sólisti zo Slovenska i Poľska, ktorí prostredníctvom hudby, spevu, tanca a tradičného odevu predstavujú rozmanitosť goralskej a poľskej kultúry. Neodmysliteľnou súčasťou slávností je krojový sprievod ulicami Starej Ľubovne, ktorý prináša folklór priamo do historického centra mesta. Slávnosti sú predovšetkým miestom stretávania ľudí z oboch strán hranice a pripomienkou kultúry, ktorá hranicami nikdy nebola striktne oddelená. Podporujú vzájomné spoznávanie, uchovávanie goralských tradícií a prirodzené odovzdávanie spoločného kultúrneho dedičstva ďalším generáciám.

Na švatoho Jána sú tradičné folklórne slávnosti v Jakubanoch, ktoré oživujú rusínsku ľudovú kultúru a zároveň nadväzujú na staré zvyky spojené so sviatkom svätého Jána a príchodom leta. Podujatie pripomína tradície, ktoré boli kedysi prirodzenou súčasťou života obce a úzko súviseli s prírodou, hospodárením i životom miestnej komunity. Slávnosti prinášajú ľudovú hudbu, spev a tanec v podaní domácich i hosťujúcich folklórnych kolektívov. Osobité miesto v programe patrí folklóru Jakubian a tradíciám, ktoré uchovávajú miestni nositelia a folklórne zoskupenia. Symbolickým prvkom podujatia je jánska vatra, odkazujúca na niekdajšie zvyky spojené s obdobím letného slnovratu. Na švatoho Jána tak prepája folklórne vystúpenia so živou pamäťou obce a vytvára priestor na stretávanie generácií, návrat k tradíciám a ich prirodzené odovzdávanie ďalej.

Litmanovské slávnosti sú tradičným kultúrnym a folklórnym podujatím venovaným dedičstvu, zvykom a spôsobu života predchádzajúcich generácií v Litmanovej. Vytvárajú priestor na pripomínanie miestnych tradícií, stretávanie rodákov a obyvateľov obce i spoločné prežívanie kultúry, ktorá je úzko spätá s týmto prostredím. Súčasťou slávností je ľudová hudba, spev a tanec, prezentácia tradičných remesiel a ochutnávka miestnych jedál. Program dopĺňajú aktivity pre deti a ďalšie sprievodné podujatia, prostredníctvom ktorých môžu návštevníci spoznávať tradície nielen ako súčasť minulosti, ale ako živé kultúrne dedičstvo. Litmanovské slávnosti prepájajú folklór, miestnu históriu a komunitný život. Sú príležitosťou vrátiť sa ku koreňom, stretnúť sa naprieč generáciami a pripomínať si hodnoty, príbehy a tradície, ktoré formovali život v Litmanovej.

Lackovský košík je tradičné folklórne podujatie v obci Lacková, ktorého ústrednou témou je košikárstvo – remeslo, ktoré bolo v minulosti neoddeliteľnou súčasťou života miestnych obyvateľov. Podujatie pripomína zručnosť a pracovitosť predchádzajúcich generácií a zároveň vytvára priestor na uchovávanie a odovzdávanie tejto tradície ďalej. Košikárske remeslo sa počas podujatia prepája s ľudovou hudbou, spevom, tancom, prezentáciou ďalších tradičných činností a miestnou gastronómiou. Súčasťou programu sú domáce i hosťujúce folklórne kolektívy a osobitné miesto patrí praktickým ukážkam pletenia z prútia, vďaka ktorým môžu návštevníci spoznať remeslo zblízka. Lackovský košík je zároveň stretnutím obyvateľov, rodákov a návštevníkov obce. V rodinnej atmosfére spája folklór, remeslo a komunitný život a pripomína, že tradičné zručnosti majú svoje miesto aj v súčasnosti.

Naposledy Lackovský košík · 1. 8. 2026

Ružbašské trhy folklóru sú tradičným folklórnym podujatím vo Vyšných Ružbachoch, ktoré spája ľudovú kultúru, remeslá a príjemnú atmosféru spoločného stretávania. Ich história siaha do roku 2009, keď vznikli v rámci cezhraničnej spolupráce Vyšných Ružbách a poľského mesta Rytro. Podujatie prináša pestrý program ľudovej hudby, spevu a tanca v podaní domácich i hosťujúcich folklórnych kolektívov. Folklórny program dopĺňajú remeselníci, ukážky tvorby, stánky s výrobkami a ďalšie sprievodné aktivity pre rôzne generácie návštevníkov. Ružbašské trhy folklóru sú predovšetkým stretnutím ľudí, ktorých spája vzťah k folklóru, tradíciám a kultúre regiónu. Vytvárajú priestor, kde ľudová kultúra zostáva prirodzenou súčasťou spoločenského života a kde sa tradície pripomínajú, prezentujú a odovzdávajú ďalej.

Naposledy Ružbašské trhy folklóru · 2. 8. 2026

Folklórne slávnosti piesní a tancov v Čirči sú tradičným podujatím s takmer päťdesiatročnou históriou, ktoré spája ľudovú kultúru s pripomínaním významných udalostí našej histórie. Každoročne vytvára priestor na prezentáciu folklórnych kolektívov, spevákov, hudobníkov a ďalších nositeľov ľudových tradícií. Osobitý charakter slávností vytvára prepojenie folklórneho programu s pietnou spomienkou na Slovenské národné povstanie a obete druhej svetovej vojny. Súčasťou podujatia býva slávnostná liturgia, pietny akt a popoludňajší program plný ľudovej hudby, spevu a tanca v podaní domácich i hosťujúcich interpretov. Slávnosti sú miestom stretávania generácií, uchovávania miestnych tradícií a prezentácie folklórneho bohatstva regiónu. Prepájajú úctu k minulosti so živou ľudovou kultúrou a pripomínajú hodnoty, príbehy a tradície, ktoré sú súčasťou kultúrnej pamäti obce i širšieho regiónu.

Uchovávaj a chráň tradície predkov je tradičné kultúrne a folklórne podujatie v Jarabine, ktoré približuje spôsob života, prácu, remeslá a zvyky predchádzajúcich generácií. Jeho podstatou je uchovávať miestne kultúrne dedičstvo a odovzdávať ho ďalej prostredníctvom autentických ukážok a osobného zážitku. Návštevníci môžu spoznávať tradičné remeslá, domáce a hospodárske práce, prípravu miestnych jedál, ľudový odev, hudbu, spev a tanec. Jednotlivé činnosti ožívajú priamo pred nimi a pripomínajú každodennosť, zručnosť i životný rytmus niekdajšej dediny. Podujatie je zároveň miestom stretávania generácií, rodákov a priateľov obce. Tradície tu nie sú iba spomienkou na minulosť, ale živou súčasťou komunity – príležitosťou spoznávať vlastné korene, učiť sa od starších a zachovávať kultúrne dedičstvo Jarabiny pre ďalšie generácie.

Festival duchovnej piesne je tradičným podujatím s viac ako tridsaťročnou históriou, ktoré vytvára priestor na prezentáciu duchovnej a chrámovej piesne v podaní cirkevných speváckych zborov, folklórnych kolektívov a speváckych skupín z regiónu. Každoročne prináša osobitú atmosféru adventného obdobia a prostredníctvom hudby prepája duchovný rozmer s kultúrnou tradíciou regiónu. Festival predstavuje duchovné piesne východného i západného obradu a poukazuje tak aj na kultúrnu a konfesionálnu rozmanitosť ľubovnianskeho regiónu. Je príležitosťou na vzájomné stretávanie speváckych kolektívov, prezentáciu ich práce a podporu ďalšieho rozvoja duchovného spevu. Podujatie sa každoročne uskutočňuje v Starej Ľubovni a zároveň v jednej z obcí okresu Stará Ľubovňa, vďaka čomu duchovná pieseň prirodzene putuje aj za poslucháčmi do jednotlivých komunít regiónu. Festival tak spája hudbu, vieru, tradíciu a spoločné stretnutie a uchováva duchovnú pieseň ako živú súčasť kultúrneho dedičstva regiónu.

Forbaský turoň je jedinečná fašiangová tradícia obce Forbasy, ktorá sa v prirodzenom prostredí obce uchováva po celé generácie. Jej ústrednou postavou je turoň – archaická zoomorfná maska s rohatou hlavou, pohyblivou čeľusťou a kožuchom. Tradícia je natoľko spätá s obcou, že samotní Forbasania získali prezývku „Turone“. Počas fašiangového sprievodu prechádza turoň spolu s ďalšími tradičnými maskami obcou za sprievodu hudby, spevu, tanca a vinšov. Dôležitou súčasťou tradície je nielen samotná obchôdzka, ale aj príprava masiek a spoločné stretávanie, pri ktorom sa vedomosti, zručnosti a podoba zvyku prirodzene odovzdávajú mladším generáciám. Ľubovnianske osvetové stredisko sa spolu s obcou Forbasy aktívne podieľalo na dokumentovaní, ochrane a prezentácii tejto tradície a na príprave procesu smerujúceho k jej zápisu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Aj vďaka tejto spoločnej práci sa Forbaský turoň v roku 2026 stal jeho súčasťou. Zápis je významným ocenením kultúrnej hodnoty tradície, ktorá zostáva predovšetkým živým dedičstvom miestnej komunity a prirodzene sa odovzdáva z generácie na generáciu.

Naposledy Forbaský turoň · 14. 2. 2026