Postoj!
Je čosi viac v tom speve:
Dym, oheň, voda, slepé hviezdy, strom...
Postoj, veď vidíš, že neviem!
Miroslav Válek
Vývoj slovenského recitačného umenia je nerozlučne spätý s vývinovou krivkou slovenského profesionálneho hereckého umenia, so slovenskou divadelnou avantgardou, najmä s menom Dr. Jána Jamnického, režiséra činohry Slovenského národného divadla v polovici štyridsiatych rokov, píše V. Rusko (Znejte slová, 1969, s. 137). Dozvedáme sa tam aj o tom, že profesionálne recitátorské umenie je, lepšie povedané bolo, na takej vysokej úrovni (spomeňme aspoň niektoré mená – Mária Bancíková, Viliam Záborský, Mikuláš Huba, Mária Kráľovičová, Eva Kristínová, Ladislav Chudík), že sa nemôže porovnávať s amatérskym, vyjadrené slovami Vladimíra Ruska: „... ich prednes nie je a nemôže byť profesionálny v plnom zmysle slova“ (tamže, s. 145). Aký je súčasný stav amatérskeho prednesu na Slovensku? Dovolím si tvrdiť, že amatérsky prednes je na veľmi vysokej úrovni, aj keď je (len!) amatérsky, a kto tomu neverí, nech sa príde pozrieť na vrcholné kolá súťaže Hviezdoslavov Kubín alebo do Starej Ľubovne na Našu Vansovej Lomničku.
Celoslovenský festival umeleckého prednesu žien Naša Vansovej Lomnička, jeho 47. ročník, sa konal 10. – 11. októbra 2014 v Starej Ľubovni a stretlo sa tam 19 recitátoriek zo Slovenska a 3 recitátorky z družobného mesta Piwniczna z Poľska.
Festival sa niesol v znamení materinej dúšky a tá rozvoniavala počas oboch sviatočných dní. Porota v zložení: Mgr. Soňa Šebová, Mgr. Ľubica Bekéniová a Ján Petrík rozhodla o ocenených recitátorkách. Špecifikom Našej Vansovej Lomničky je, že ocenené sú všetky recitátorky a každá dostáva cenu a diplom za recitátorský prínos; navyše sa udeľuje 7 významných cien, pričom špeciálnou cenou býva Cena divákov.
Štyridsiaty siedmy ročník festivalu potvrdil tradičnú kvalitu tohto podujatia. Záverečné vystúpenia prehliadky boli zároveň jeho vyvrcholením.
...
Neviem vyjadriť, akokoľvek sa o to pokúšam, toľko obdivu a uznania, koľko by si zaslúžili recitátorky aj organizátori tohto festivalu. Tak ako každý rok, aj tentoraz vytvorili nesmierne žičlivé, prajné, umelecky i ľudsky podnetné prostredie. Čo recitátor, to nielen kvalitný umelecký výkon, ale aj zaujímavý a hodnotný ľudský príbeh. V záplave komerčných plytkostí a pochybných celebrít to bol úplný balzam na dušu. Len škoda, že verejnoprávne médiá nenačrú do tohto bohatého žriedla ušľachtilej krásy. Možno raz...
Ľubica Bekéniová
(úryvok, Javisko, č. 1/2015)
