„Tak vám poviem, krčma to nie je len tak hocičo. Napríklad táto moja Na mýte. Všetci si myslia, že sa tu len pije. Omyl. Krčma to je jak toto Voľstrít v Amerike. Chceš dačo predať alebo kúpiť? Kde inde ako v krčme. Chceš si požičať? Nie je problém, vždy tu nájdeš nejakého ochotného žida. Chceš sa dozvedieť, čo je v meste a okolici nové? Netreba ti ani čítať noviny, tu sa všetko dozvieš. Nie že richtársky úrad, ale krčma je stred mesta."
V tridsiatych rokoch 20. storočia stála na okraji mesta Stará Ľubovňa krčma na Mýte. Patrila Robertovi Pavlovskému, ktorý sa nemalými písmenami zapísal do dejín Starej Ľubovne. Krčma bola miestom, kde sa sústreďovali všetky dôležité informácie, uzatvárali majetkovo-právne transakcie, miestom neformálnej komunikácie i miestom kultúrneho a spoločenského života. A nebolo to inak ani v Krčme Na Mýte v osudný deň roku 1939.
